CHORVÁTSKO - JÚL 2001 S OTCOM A EMOU

English version

Po pohodlnom nočnom transferi sme ráno dorazili v Senji k Jadranskému moru. Prvýkrát sme cestovali bez toho, aby sme mali rezervované ubytovanie. V prvej ospalej dedinke, Sv. Juraj, nám na "recepcii" ponúkli dvojizbový apartmán, ktorý bol lepší, než sme kedy v Chorvátsku mali. Pekne zariadený, luxusná kúpeľňa a vlastné kostolné zvony, čo by si kameňom dohodil. Zvonilo sa každú štvrťhodinu vo dne i noci. Na omšu zvolávali v pracovných dňoch o 05.30. Číta sa to iste hrozne, ale prekvapivo sme si na to zvykli.
Kúpanie sa v dedinke odohrávalo na pomerne plnej kamienkovej pláži. Aby sme si to spestrili, ponavštevovali sme autom aj iné miesta.

A našli sme zázrak, prekrásnu zátoku a pláž, ktorá bola iba naša. Parkúvali sme v malebnej rybárskej dedinke a odtiaľ to bolo 20 minút k pláži. Z ôsmich dní, ktoré sme tam strávili, bol len jeden deň, že sme neboli sami. Voda bola čistá s veľmi dobrou viditeľnosťou. To aspoň tvrdili otec a Ema, ktorí sa potápali. Volal som ich "robotníci mora". Domov do Bratislavy sme totiž viezli tri obrovské krabice, plné nalovených ježkov.

Zátoka sa volala Vukotič - predposledný deň sme ju premenovali na Fukotič, lebo fúkal silný vietor. Otcovi a Eme bolo hej, veď väčšinu času boli pod morskou hladinou a navyše mali (potápačské) okuliare, ale ja som si na brehu uhnal menší zápal očných spojiviek.

Názov zátoky tu už vyslovený bol, ale meno malebnej rybárskej dedinky zostane utajené - len pre najlepších priateľov. V dedinke nie je obchod, či krčma a ani kostol. Krčma bola vraj vo vedľajšej dedinke, išlo sa po cestičke cez Vukotič zátoku, jedným smerom 40 minút. More pred dedinkou v diaľke ohraničovali krásne ostrovy. Našli sme si tam pár kontaktov na apartmány. Veď sme aj rozmýšľali sa tam presťahovať, tu sa však ukázalo, akou pascou bol náš, príliš dobre vybavený, pohodlný a luxusný apartmán v Sv. Juraji. V porovnaní s ním vyzerali iné alternatívy nevýhodne.

foto: Emília Branková

Jedno ráno sme sa po hroznej búrke s bleskami ,a lejaku v noci, prebudili do slnečného rána, ale so silným vetrom. Aj morskému vlkovi, môjmu otcovi, bolo jasné, že do mora sa nebude dať ísť. Vybrali sme sa teda do hôr, ktoré sa týčili nad dedinkou Sv. Juraj. Trónila im hora Velebit s vrcholom vo výške 1.645 m n.m. Po serpentínach sme sa dostali do výšky 886 m n.m. Teplomer ukazoval o 11°C menej, než pri pobreží (27°C). Lúčne svahy rámovali výhľady na modré more hlboko pred nami. Kvôli nočnému dažďu bola veľká viditeľnosť, ďalekohľadom sme možno videli časť mesta Rijeky a pobrežie poloostrova Istrie. Veľký dojem na nás urobil idylický, nedotknutý les okolo, so záplavou kvetov na trávnatých čistinkách. Podobný kraj existuje aj na Slovensku, tam je však do posledného metra posiaty rekreačnými chatami a všetkým, čo s tým súvisí. Kto by však už niečo podobného staval tu, iba 20 kilometrov od najväčšej atrakcie - morského pobrežia!

**Dovidenia Chorvátsko**

Vlado Branko
URL: www.vlado.branko.eu

Upravené v auguste 2001.