Tajomná perla chorvátskeho pobrežia
kliknutím na obrázok si ho zväčšíte
Idylka v zapadajúcom slnku
|
Malá dedinka na chorvátskom pobreží sa stala naším domovom na 14 júlových
dní. Dedinku sme našli už v roku 2001 a zamilovali sme si ju. Chodievali
sme do nej autom zo Sv. Juraja. Horko-ťažko sme zaparkúvali na jedinom mieste,
kde sa zaparkovať dalo - malilinkom námestíčku, kde sa zmestilo najviac 15
automobilov. Po 20-tich minútach chôdze sme prišli do zátoky Vukotič s malebnou
plážou, kde sme celými dňami boli úplne sami. Zátoku sme premenovali na Fukotič,
lebo sa nám zdalo, že ju p. Vietor dosť miluje. Pláž sme aj preto mali sami
pre seba, lebo hneď pred ňou vo vode vyvierajú ukrutne studené pramene. Parkúvali
sme na námestíčku a chodili úzkou cestičkou okolo štýlových prímorských domov
prilepených o strmé svahy pobrežia a dúfali, že niekedy využijeme malebnú
dedinku aj na bývanie. Už vtedy nám bola sympatická tým, že nemala krčmu,
obchod, kostol, či iné služby.
Dedinka - v pozadí ostrov Rab
|
Zoznámil som sa tam s Juricom B., ktorý mi ukázal svoj apartmán na prenájom.
Páčil sa mi krásnou tienistou terasou a pekne riešeným interiérom. Keď som
mu začiatkom roku 2002 telefonoval, či by mal pre nás voľné, bol už apartmán
objednaný. Tak sme išli do malebnej dedinky Stará Baška na ostrove Krk, kde
sme bývali v penzióne s úžasným výhľadom na more, ale v apartmáne, kde sa
nedali zavrieť dvere, odpadávali kľučky, a napriek peknému intriéru bol v
dosť dezolátnom stave. V roku 2003 sme tam bývali 10 dní znovu, ale pokrok
technického rozpadu apartmánu nás prinútil v roku 2004 hľadať niečo iné.
Spomenul som si na našu milú, malú rybársku dedinku. Už v januári sme si
u majiteľa Juricu apartmán objednali.
V júli nás privítal čistý, účelne a vkusne zariadený apartmán s pohodlnou
a priestrannou terasou s výhľadom na more a západ slnka. Auto sme 14 dní
nepotrebovali. Domáci nám kúpil chlieb a iné potrebnosti.
V dedinke má každý tretí dom tabuľku "izba na prenájom". Podľa áut tu však
najviac bolo návštevníkov z Chorvátska, Slovinska a kde-tu z Čiech. Večer
sa nenaplnil hlasnou hudbou z diskoték, či zo zosilňovačov a reproduktorov
súkromných domov. Vyzeralo to, ako keby sa všetci dohodli, že im stačí harmónia
príboja mora, cvrlikanie cikád a volanie morských vtákov, kde tu motor rybárskeho
člna a tichý rozhovor dospelých, či smiech detí. Zo žiadneho okna večer neblikalo
belasé svetlo televízora, či jeho zvuk.
V piatok podvečer sa pred neďalekým domom zišlo pár kamarátov, bolo počuť
štrnganie pohárikov a postupne sa do rozhovoru o hudbe a pesničkách zamiešali
akordy gitary. Spevák štýlovo hral a spieval všetko od Tom Jonesa, cez Deti
Pirea až po typické talianske a chorvátske pesničky. Bol to magický zážitok
pod hviezdnou oblohou. Tak, ako koncert nenápadne začal, tak aj okolo jedenástej
skončil a počuli sme účastníkov rozísť sa po uličkách dedinky pokojne domov.
Nuž uličky - dedinka má jednu, na šírku osobného auta asfaltku, ktorá sa
vinie pozdĺž mora a viackrát vedie nad morom na pileroch, lebo nie je miesto.
Ostatné "uličky" sú murované schodištia vinúce sa pomedzi domami v úbočí.
K väčšine domov sa žiadne auto nedostane. Na pár miestach sú krátke lanovky
na náklad, lebo sa ľuďom nechce nákupy ťahať hore schodmi. Centrom dedinky
je námestíčko, kde je malý príves, ktorý večer otvára a ponúka zmrzlinu,
pivo a nealko. Pred ním su dva dubové stoly a jediná telefónna búdka. Na
námestíčku je aj stále otvorená malá kaplnka, obklopená parkujúcimi autami.
Ďalším centrom spoločenského života sú dva pramene, vyvieračky, s čistou
a chladnou pitnou vodou. Všetci sa zdravia "Dobar dan" a usmievajú sa. Len
zriedkavo počuť nemčinu či češtinu.
Zátoka Vukotič
|
A pláže, či kúpacie možnosti? Rovno pri námestíčku je kamienková pláž na
rýchle okúpanie a vhodná aj pre deti. Na severnom konci dedinky je podobná
kamienková pláž, kde domáci najčastejšie prichádzajú člnmi. Na južnom konci
dediny za predposledným domom nás strmý chodník dovedie na malú pláž, tak
pre 2-3 rodiny. 10 minút ďalej je vizuálne najkrajšia pláž v zátoke Vukotič.
Skoro každý apartmán má prístup k svojmu vybetónovanému kúpaciemu mólu pri
mori. Aj tam vyzerá voda byť čistá.
Goli otok
|
Zaujímavosťou je odvšadiaľ viditeľný ostrov Goli otok (Holý ostrov), vlastný
Alcatraz bývalej Juhoslávie. Za Tita to bol kocentračný tábor politických
väzňov, neskôr (do r. 1989) väzenie kriminálnikov. Niekedy tam bolo až do
5.000 väzňov.
Nášmu veľmi korektnému a príjemnému domácemu som ponúkol, že mu ten jeho
apartmán dám na internet, aby získal viac záujemcov. Skoro sa zľakol; "my
tu prenajímame len ľuďom, ktorých poznáme, celkom určite nepotrebujem hlučných
hostí, ktorí by si vypili a hlasnou zábavou uprostred noci rušili pokoj v
dedinke. Žiaden internet, prenajímame len s ústnym podaním a doporučením".
Preto nikde nepíšem, ako sa táto harmonická chorvátska dedinka volá. Ale
dobrým priateľom prezradím...
Dovidenia budúci rok
|
|
|
Vlado Branko
E-mail: 
URL: www.vlado.branko.eu
Upravené v auguste 2004.
copyright 2000-2011 © Vlado Branko
|
|
Fotografované digitálnym fotoaparátom Olympus C220
|
|
