|
Colonial Williamsburg
kliknutím na obrázok si ho zväčšíte
dobová loptová hra na trávniku Palace Green
|
Byť vo Virgínii a nenavštíviť Williamsburg sa nedá. Moja kniha-sprievodca
síce varovala pred historickým Disneylandom, ale my sme tam nakoniec strávili
poldruha dňa. Williamsburg bolo hlavné mesto Virginie od roku 1699 do 1780.
V meste sa nachádza mnoho historických pamiatok a stavieb, ktoré J. D.
Rockefeller
svojimi financiami pomohol od polovice 20-tych rokov premeniť na akýsi žijúci
skanzen. Po mestečku sa môžete dosýta poprechádzať bez zaplatenia, ale zakúpenie
permanentky vám umožní vstup do historických budov a možnosť zúčastniť sa
rozličných "predstavení".
Pohľad na dom Georga Wyetha zo záhrady
|
Ako by vyzerala prehliadka múzea Starej radnice v Bratislave, keby to bolo
ako vo Williamsburgu? Už vo vchode by vás obradne privítal dobovo oblečený
služobník radnice, možno pisár, a možno manželka pána radného. Privítala
by vás ako naozajstných návštevníkov v 17. storočí, ktorým sa ona chce pochváliť
a ukázať im radnicu. Vnútri nie sú žiadne vitríny s exponátmi a ceduľkami
s popismi v rôznych rečiach. Nikde nie sú šnúry ohraničujúce, kam sa nesmie,
nebolo by tam ani viditeľné elektrické osvetlenie. Pani radná by vám zábavným,
ale poučným výkladom priblížila život v radnici v dávnej dobe. Nazreli by
ste do pivnice, kde práve vinári stáčajú víno, možno by ste videli poradu
radných pánov, alebo sa stali svedkami súdu. V kuchyni sa pripravuje večera,
videli by ste hotové dobové jedlá. Skupina je dosť malá, aby pani radná mala
prehľad a aby mohla publikum zatiahnuť do dialógu a dať možnosť otázkam.
S väčším či menším úspechom bude používať prvky dobového jazyka. Pani radná
vás prevedie rozličnými miestnosťami, povie, čo sa na čo používa, ako ľudia
spávajú, porozpráva o zvykoch. Do radnice vstupujú skupiny v 10 – 15 minútových
intervaloch.
Ruch na ulici Duke of Gloucester pred Chowning tavernou
|
Prehliadka radnice bude zábavná, možno vám aj niečo zostane v hlave, čo by
sa pri suchom výklade stratilo,
ALE, mohlo sa to celé odohrať v dobre urobených
kulisách, samotný fakt, že
TOTO
je pôvodná historická budova s pôvodným zariadením,
kde bola podpísaná Charta nezávislosti, a že
to
je dôležité, ustúpi do
úzadia.
Na moju otázku som sa dozvedel – Nadácia
Colonial Williamsburg má medzi zamestnancami
aj asi 400 hercov – to sú aktívni interpreti, ktorí hrajú históriu. Návštevníci
si zadarmo môžu vypožičať dobové oblečenie, aby aktívne prispeli k vytváraniu
dobového imidžu. Možno si kúpiť dobové peniaze, ktorými sa dá platiť rovnako
ako dolármi. Veď v meste sú koloniály, taverny a mnohé dielničky, kde sa
dajú kúpiť rozličné výrobky. Aj kreditná karta je diskrétne vítaná.
Palác miestodržiteľa - pohľad zo záhrady
|
Čo sme vo Williamsburgu zažili – v paláci miestodržiteľa britského kráľa
sme sa učili základné kroky menuetu, v kuchyni sa pripravovali dobové jedlá,
v lese za záhradou paláca nejaký revolucionár vyzýval k bojkotovaniu anglických
výrobkov. V dome George Wythea, ktorý bol Washingtonovým mentorom a jedným
zo signatárov Charty nezávislosti sme stretli a hovorili s p. Wytheom a
jeho pani, dosť suchou a formálnou Angličankou. V jeho záhrade mal dielňu
majster tkáč, nadával na kvalitu vlny amerických oviec, a keďže robil na
kolovrátku, čo je práca ženy, porozprával nám, že dcéry sú na návšteve. V
dielni tlačiara práve tlačili nové číslo Williamsburg Post, každý list
jednotlivo,
platňu očistiť, rovnomerne načierniť. Neďaleko kníhväzač vyrážal zlaté písmená
do kože knihy z tenulinkých zlatých fólií. Ledva s nami hovoril, aby neodfúkol
tenké fólie. Po uliciach občas prehrkotali bričky s mešťanmi (turistami).
V horúčave kováčskej dielne vyrábali veľké klince. Nazreli sme do rozličných
obchodov, lekárne, obchodu s látkami, papiernictva. V dielni obuvníka pod
vežou požiarnej strážnice som sa dopustil faux-pas: Obchodníčka mi ponúkala
kožené krpce, vraj posledný výkrik londýnskej módy, na čo som sa ja ohradil,
že snáď v 18. storočí...? Viditeľne som obchodníčku urazil, ale diplomaticky
to ospravedlnila tým, že som asi unavený po dlhej ceste a odkiaľže som to
prišiel.
Veď sa píše rok 1776.
Palác miestodržiteľa - pohľad z ulice od aleje Palace Green
|
O druhej zasadol súd v súdnej budove na námestí. Porotu
vyberal pred budovou súdu spomedzi zhromaždených ľudí súdny úradník. Ako
prvá sa prihlásila nejaká pani, asi z portugalských kolónií v Južnej Amerike
a dokonca farebná. Súdny úradník ju poučil, že do poroty môžu byť vybraní
len dospelí občania, muži, bieli a majetní. Na súde sme riešili prípad mešťanky
ktorá žalovala trhovníčku, že jej predala pokazené mäso, a majiteľka zájazdného
hostinca udala hosťa, ktorý v kartách oberal jej zákazníkov. Deň predtým
sme videli predstavenie kočovného divadla. V Raleigh taverne na Duke of
Gloucester
Street nám manželka majiteľa taverny ponúkala ubytovanie, ale nebolo to pre
nás aktuálne. V skupine sme mali aj ženy, a keď sa nás úvodom manželka majiteľa
niečo spýtala, ozvala sa jedna dievčina. Ešteže majiteľka bola
natoľko duchaprítomná, že ju jednoducho napomenula, že ženy v prítomnosti
mužov nemajú čo hovoriť. Prehliadku sme skončili v biliardovej miestnosti,
kde sa vraj v poslednej dobe potajomky stretávajú divné osoby – akýsi Washington
a Jefferson a ďalší. Nikto z našej skupiny nakoniec nemal záujem v taverne
prenocovať, a manželka to aj dosť sarkasticky komentovala manželovi, ktorý
počítal
peniaze v zadnej miestnosti. Skoro všetci sme to počuli. Veľmi namyslená
osôbka to bola.
Vo Williamsburgu Erika "frflala": Vraj som jej sľúbil, že po každodennom
putovaní po New Yorku a Washingtone sa už iba bude voziť v aute. A vo
Williamsburgu
len chodíme a chodíme.
Williamsburg je pre Američanov patriotický symbol. Nevšimol som si, že by
sme tam stretli turistov z Európy či Japonska.
Upravené v januári 2004
copyright 2000-2011 © Vlado Branko
|