Opísať náš 14-denný pobyt v Kalifornii dvoma slovami
je "úžasné a únavné".
Za 14 dní sme prejazdili 4.366 km, spali sme v
jedenástich moteloch či hoteloch. Ani jeden deň sme hotel neopúšťali neskôr
než o 08.30. Erika okrem večerov v Las Vegas, San Francisco a Los Angeles
už o ôsmej tvrdo spala. Ja som si ešte robil poznámky, a hlavne pripravoval
program ďalšieho dňa. Dobrým pomocníkom mi bola 900 stranová kniha-sprievodca
o Kalifornii vydavateľstva Lonely Planet. Pred cestou som stihol prečítať
asi 500 strán.
Moja najsvätejšia filozofia - "všechno je jinak"
sa v plnej miere potvrdila. Mnohé z obrazov, ktoré som si o Amerike a Kalifornii
urobil z filmov, a o ktorých som "vedel", že existujú iba vo filme, som uvidel
a zažil v skutočnosti. V zrovnaní s kvázi socializmom bývalého Československa
a pravým komunizmom Nórska, ma nadchlo to, čo som ja cítil ako čistý,
individualistický
a zdravý kapitalizmus.
Kalifornia má zo všetkých štátov USA najviac obyvateľov
- 34 miliónov.
75% obyvateľov sa tlačí na 1% plochy Kalifornie.
Sčítanie obyvateľstva v r. 2000 nám hovorí nasledovné:
v r. 1950 malo 90% obyvateľov Kalifornie biely, európsky pôvod. V roku
2000 je to už iba 47%. Podiel Latinoameričanov, (Hispancov, hlavne z Mexika)
sa od roku 1950 zvýšil z 6% na 32%. Okrem toho má Kalifornia
11% obyvateľov ázijského pôvodu, čo je najviac zo všetkych štátov okrem
Havajských ostrovov. Kalifornia je prvým americkým štátom, kde bieli už
nie sú vo väčšine.
Skoro všade v hoteloch či reštauráciách rozprávali
medzi sebou zamestnanci španielsky.
Obloha nad nami bola vždy modrá, niekedy s fotogenickými
obláčkami. V Los Angeles sme zažili deň pod mrakom a sobotňajšie poobedie
v smogu. Bolo horúco a slnečné lúče sa predierali cez rozptyľujúce šedivé
ovzdušie.
Veľký dojem na mňa urobila dopravná disciplína
Američanov. Na prázdnych a širokých cestách bola najviac 65-ka (105 km/h),
len na zopár diaľniciach som sa stretol s 75-kou (122 km/h). Nespomínam
si, že by sme videli niekoho ísť oveľa rýchlejšie.