Kalifornia

Na vzdialenosť 144 kilometrov z mestečka Carmel-by-the-Sea do dedinky San Simeon je treba na jazdu bez zastavenia kalkulovať 5 hodín. To je najkrajšia a najdivokejšia časť pobrežia Kalifornie, kde vlny Tichého oceánu neúnavne formujú rovno do mora padajúce hory, po úbočiach ktorých sa kľukatí cesta. Cesta bola postavená v tridsiatych rokoch, elektrina do tejto divočiny prišla v 50-tych rokoch, a televízny signál v 80-tych rokoch. Doteraz tu nestoja žiadne hotely. Prespať sa dá v chatkách, alebo zriedkavých, neveľkých horských hoteloch. Centrom tejto časti pobrežia je dedinka Big Sur. Nájsť sa však dá iba na mapách. V hustej vegetácii je iba kde-tu, vidieť bránu s cestičkou kamsi hore, či dolu. Zriedkavo je na konci cestičky vidieť obydlie. Nie dom, ale obydlie, pretože doteraz priťahuje táto komunita excentrických ľudí, hľadajúcich samotu a vyznávajucich totálny individualizmus. (Napr.: Henry Miller, Ferlinghetti, Jack Kerouac) Keď poviem, že niektorá cestička vedie k sklenenej guli priemeru 8 metrov, nemusím sa mýliť. To, čo sme úchytkom schované vo vegetácii s výhľadom na oceán, zazreli, hovorí, že aj obydlie sklená guľa existuje.

V Big Sur sme našli a zastavili v koloniále, jedinom obchode na najbližších 80-tich kilometroch. Parkovisko bolo na snáď 8 áut, dal sa tam kúpiť benzín. V obchode sa dala kúpiť káva, urobili nám tam chutné pastrami sendviče. Tieto sme potom zjedli na vyhliadke na oceán načúvajúc príboju a volaniu mrožov hlboko pod nami. Erika jedla v aute s otvorenými dverami, lebo keď človek vyšiel, tak už si mohol iba sadnúť na kraj brala, a hompáľať nohami sto metrov nad morom.
Na jednom mieste som si musel urobiť fotografiu pasúcich sa kráv. Pastvina bola rovno nad morom s prekrásnym výhľadom. Inde by na tomto mieste stál luxusný hotelový komplex. Väčšina pozemkov je v súkromný majetok. Aj to je dôvod, že na dĺžke 100 kilometrov sa k moru dá dostať iba na pár miestach. Eldorádo na kúpanie to aj tak nie je, s nebezpečnými spodnými prúdmi a príbojom.

V jednej zákrute sa pred nami v hustom poraste zjavil dom s dvomi Martini slnečníkmi na terase. Nápis hlásal Galéria a Kaviareň. Mladý muž sa vynoril ponad zábradlie terasy. Povedal, že majiteľka už zatvorila, ale kávu by nám dali. Spodný vchod cez galériu bol zatvorený, ale muž nám naznačil, ako máme ísť okolo domu, cez húštinu. Okrem húštiny a potoka, tam bol ešte aj plot, takže sme to vzdali. Nikdy sme neprišli na vysvetlenie.

Slnko sa blížilo k morskej hladine. Z juhu i zo severu sa nad pevninu zakrádala fotogenická hmla. Opäť sme zastali na jednej vyhliadke. Bolo tam jedno auto. Na kraji zrázu do mora sedel dlhovlasý mladý muž a otočený do slnka hral na bubienok. Prišlo ďalšie auto, z neho vystúpilo mladé dievča so psom a bubienkom. Bez slova si prisadla k mužovi a spolu sa bubnovaním lúčili so slnkom. Išli sme preč.