|
Legendárny Roy's Motel and Cafe v Amboy, Kalifornia
kliknutím na obrázok si ho zväčšíte
Roy's Motel a Cafe, nová budova s chatkami motela
|
Pri každej z troch ciest po Juhozápade USA nás cesta doviedla k legendárnemu
Roy's Motel a Cafe v mieste Amboy. Je to známy bod klasickej cesty Route
66 z Chicaga do Los Angeles. Route 66, tiež nazývaná Mother Road,
bola v 30-tych rokoch hlavnou trasou vysťahovalcov zo suchom postihnutého
Stredozápadu USA do zasľúbenej Kalifornie. Jeden z osudov vysťahovalcov je
majstrovsky opísaný v románe Ovocie hnevu Johna Steinbecka. Nové diaľnice
túto Route 66 na niektorých miestach pohltili, na mnohých zostala pôvodná
trasa s dinermi, motelmi ako v skanzene, neporušená.
Roy's Motel a Cafe, nová budova s chatkami motela
|
Roy's Cafe a Motel je dôležitým míľnikom Route 66. Osada Amboy číta 20
obyvateľov,
prechádza ňou železnica a zo sužieb je tam len Roy's Diner a oproti nemu
pošta, otvorená medzi 10 - 12. hodinou, ale iba v pondelok a štvrtok.
Roy's Cafe a Motel sú dve budovy, starý diner s benzínkou a nová budova
reštaurácie
s motelom. Chatky motela v prevádzke nie sú a v novej budove reštaurácie je
skladište nepotrebných rároh.
Funguje len benzínka so starým dinerom.
Roy's Cafe - starý diner s benzínkou
|
My sme tam dorazili v pondelok pred dvanástou, pod strieškou benzínky bol
v tieni tucet motorkárov, a okolo čakalo pár áut. Benzínka a diner bola zavrená.
My sme benzín nepotrebovali (motorkári určite áno), ale zostali sme, lebo
nás zaujímalo, čo sa bude diať. Cez zamknuté sklenené dvere videla Erika
kávu na kávovare, majiteľ nemôže byť ďaleko. Vonku poštárka sťahovala USA
vlajku zo stožiara, spýtal som sa na Roya. Vraj išiel do banky do mestečka
Twentynine Palms, a práve volal, že už je na ceste späť. Mestečko bolo veru
80 kilometrov od nás. V dineri zvyčajne bol s Royom aj jeho syn.
Na dverách do záchodu bola ceduľka, že vzhľadom na konflikt o vodu
so správou železnice je záchod prístupný len hosťom dineru. Autá po jednom
poodchádzali, len motorkárom nezostávalo nič iné, ako na Roya čakať.
Upravené vo septembri 2004
copyright 2000-2010 © Vlado Branko
|