Kalifornia

Cesta v apríli 2004 San Francisco Hlavné mesto Sacramento Northern Gold Country - Zlatá horúčka Owens Valley a Bodie Ghost Town Route 66 - Roys Cafe and Motel Reštaurácia v púšti a mestečko Baker Fotoalbum

Cesta v marci 2001 Hlavná stránka Púšte a Joshua Tree NP Highway 1, Big Sur a Hearst Castle Národný park Sekvojí San Francisco Las Vegas, NV Grand Canyon, AZ Fotografie ma nepotešili

Linky: rezervácie ubytovanie, autá ai. Lonely Planet Guide - USA Alamo Rent a Car Národné parky - USA

foto a text: Vlado Branko URL:  www.vlado.branko.eu e-mail:

domov

C'est ci bon reštaurácia v Shoshone a mestečko Baker

Uprostred púšte pri Shoshone vyviera liečivá minerálna voda

Na kraji Údolia smrti, s najvyššími teplotami na severnej pologuli, sme prenocovali v mestečku Beatty. Od neho sa na východ rozkladá obrovská letecká základňa Ellis, takže z Beatty sa dá ísť len na sever, alebo na juh. Škaredého počasia sme si v posledných dňoch užili, a keď sme zistili, že najbližšie mesto na sever, Tonopah, kade sme pôvodne chceli ísť, sa dá dosiahnuť len so snehovými reťazami, rozhodli sme sa ísť na juh. Slnko pálilo, veď sme išli pozdĺž Údolia smrti, a my sme sa pohodlne viezli púštnou krajinou. Dedinka Shoshone má snáď 30 domov a prvú benzínku po Údolí smrti. Naša kniha doporučovala, aby sme sa zastavili na jedlo v reštaurácii s honosným francúzskym názvom C'est ci bon. Zaparkovali sme pred dreveným rodinným domčekom, ktorý bol solídne postavený, teda kým nefúka. Pred ním bola malá, vyschnutá záhradka 2x3 metre s jedným šedivým kaktusom. Veď sme uprostred púšte. Vošli sme do domu a rovno do nábytkom preplnenej obývačky. V jednom rohu bol pult, vedľa bol vchod do kuchynky a potom tam bolo asi 4-5 stolov, rozličného pôvodu i štýlu. Takisto stoličky. Na stenách a poličkách bola bez ladu a skladu rozmiestená keramika, ozdoby, sošky a všakovaké čačky. Erika tam našla pravé bulharské mištičky. Asi 6 ľudí v v strednom veku tam práve končilo s raňajkami. Mal som dojem, že sú to mestskí ľudia, ktorí na dlhšie, či kratšie opustili svoje dobré džoby a išli žiť alternatívne, do púšte.
 

Špeciality v C'est ci bon reštaurácii

Dostali sme jedálny lístok, objednali sme si Kaffe Latte a Dave, majiteľ a jediný zamestnanec a obyvateľ, nám doporučil špeciality, Erike toast s vajíčkom, ekologicky produkovanými tromi druhmi syrov a vybranú, čerstvú zeleninu. Ja som mal mať palacinky s jahodami, všetko čerstvé. Dave umyl dve nerovnaké šálky a naservíroval nám kávu. Študovali sme artefakty na stenách i stolíkoch. Špeciality chvíľu potrvajú, oznámil nám, keď umýval taniere a príbory, na ktorých nám to mal servírovať. No problem, povedali sme. O nejakú chvíľu prišiel, a vraj musí skočiť na benzínku. Ukázalo sa, že na Erikinu doporučenú špecialitu, potrebuje kúpiť vajce. Dohodli sme sa, že on bude variť a ja pôjdem kúpiť vajcia. Tie som na benzínke, čo bola zároveň obchod, našiel a doniesol do reštaurácie. Špeciality boli pred nami. Chuťovo to bolo veľmi dobré a správne ľahké na takýto horúci deň. Prišli ďalší hostia-priatelia. Dave im povedal, že sme z Nórska. Blond dievčina, okolo 35-40 na nás neveriacky začala hovoriť po švédsky. Bola zo Skåne oblasti, ale už je v Kalifornii veru 20 rokov. Jej priateľ, fotograf-výtvarník, doniesol so sebou kopu zarámovaných obrazov, z ktorých pár chcel zavesiť v Daveovej reštaurácii. Bavili sme sa o fotografiách, Švédsku a Kalifornii. Dostal som účet, pod súčtom bola položka -2 USD - vajcia. Ešte som 11 centov zarobil, lebo za tucet vajec som zaplatil 1.89 USD.
C'est ci bon, jeden z prvých domov vpravo, keď idete do Údolia smrti.
 

Kde je voda, je život - datľovníky

Potom sme boli v indiánskych kúpeľoch s minerálnou vodou a odtiaľ sme navštívili Chinese Camp, zelenú oázu a plantáž datľových paliem. Prázdnymi cestami sme sa večer dostali do mestečka Baker na diaľnici I-15, hlavnej spojnici medzi Los Angeles a Las Vegas. Mestečko sú hlavne motely, benzínky, reštaurácie a Fast Food reštaurácie. Ubytovali sme sa v moteli, kde sme spali už v roku 2002. Čo sa večere a reštaurácií týka, mal náš sprievodca komickú poznámku. V Baker sú len Fast Food reštaurácie a ostatné reštaurácie žijú v šťastnej symbióze tým, že všetky sú zlé, a tým sa vyhnú konkurencii. Najmenej zlá mala byť reštaurácia Mad Greek (Bláznivý Grék) na križovatke. Tam bolo živo, hlučno a plno ľudí a dlhší rad pri pulte na objednávky. Čas v rade sme si krátili, že sme jedli ostrú, kyslú nakladanú zmes papričiek, uhoriek a iných dobrôt z veľkej sklenenej nádoby. Nakoniec to bola tá najchutnejšia vec z celej večere.

Hlavná ulica v Baker

Ale najesť sa z toho nedá, na to to bolo príliš ostré. Neviem, čo sme s Erikou mali, ale bolo to zlé. Od stola naproti sa sťažovali, od stola pred nami sa sťažovali. Aspoň hudba tam bola živá a hlasná, nejaký Grék tam od nástroja, ktorý sám hral basu i bicie, spieval hrozné grécke i svetové melódie. Pozor!, Mad Greek v mestečku Baker.
Čudujete sa, že ráno sme si s potešením dali raňajkové menu v McDonalds?
Mestečko má aj najvyšší teplomer na svete, 134 stôp (40,2 metrov) metrov vysoký, ako pomník najvyššej nameranej teploty v USA v Baker v roku 1913 - 134°F / 56°C.