Kalifornia

Keby sa Erika neodviezla električkou v San Francisco, asi by hodnotila cestu do Kalifornie ako neúspech.
Do San Francisco sme dorazili cez San Francisco-Oakland most o deviatej večer. Správne sme zbehli z diaľnice, po krátkom blúdení ulicami sme na ňu omylom a nechtiac vybehli, a na ďalšom výjazde zbehli do najhoršej a najnebezpečnejšej časti mesta Tenderloin. Našťastie sme to nevedeli.

Podarilo sa nám nájsť hotel na Lombard ulici neďaleko Van Ness bulváru. Vôbec sme si neuvedomili, že je to presne tam, kde je pre turistu najlepšie bývať.

Na hotelových chodbách nám do nosa udrela ostrá, ale príjemná vôňa akéhosi exotického východoázijského kadidla. S Erikou sme to komentovali, že San Francisco má silnú východoázijskú komunitu a majiteľ možno má takýto prejav pohostinstva. Ráno sme si uvedomili, že to bola kvalitná marihuana, ktorú celú noc hulili vo vedľajšej izbe. Odkiaľ to už my máme poznať? Na škole sme to nepreberali.

Program v San Francisco robila Erika, lebo mestá a San Francisco neboli mojou srdcovou záležitosťou. Erika večer naplánovala most Zlatej Brány (Golden Gate Bridge), ja som zistil, že môj Sprievodca ho doporučuje aspoň sčasti prejsť peši. Ráno sme po raňajkách peši vyrazili po Lombard St. smerom k moru a mostu. Z čistej oblohy svietilo slnko a od mora povieval vetrík. Asi po hodine chôdze krásnymi a drahými obytnými štvrťami, sme prišli k moru, ale most sa zdal byť v rovnakej vzdialenosti, ako keď sme ho videli z hotela. Pozrel som na mapu a zistil, že by sme k nemu museli šlapať ešte hodinu! Most je len jednou z atrakcií San Francisca, tak sme sa otočili a inými ulicami sa vrátili k hotelu. Rovno za hotelom začína štvrť Russian Hill nazvaná podľa pôvodných usadlíkov. V týchto strmých vŕškoch nechcel nikto bývať, prví obyvatelia boli ruskí imigranti. Teraz patrí k najvychytenejším a najdrahším častiam mesta. Mňa ulice fascinovali neuveriteľným spletencom elektrických vedení, ktoré križovali ulicu a vchádzali do drevených domov. Ako sme sa škriabali jednou strmou uličkou, počuli sme stále silnejúci monotónny kovový zvuk. Vyšli sme na križujúcu ulicu na vrchu, bola prázdna.

(Teda okrem skupiny siedmych Slovákov, tipoval som na filmový štáb z televízie, samí chlapi a jedna dievčina (produkčná?). Keďže im tu nikto nerozumel, pomerne nahlas komentovali drahotu v Amerike a v McDonalds. Neprihovoril som sa, lebo Erika už bola ďaleko predo mnou.)
 

Monotónny, kovový zvuk vychádzal z dvoch dlhých štrbín z ktorých každá bola uprostred električkových koľajníc. Zrazu zvuk zosilnel a zo strmého svahu pod nami sa vynorila prastará električka, ktorá sa k nám usilovne škriabala. Pred každou križovatkou hlasne vyzváňala zmrzlinárskym zvoncom.